Aplikujeme nehorľavé, vypeňovacie protipožiarne nátery na oceľ, drevo a betón. Slúžia k protipožiarnej ochrane nosných stavebných konštrukcií pred účinkami požiaru. Protipožiarne nátery majú predpísané skúšky podľa STN-EN a sú riadne certifikované.
Protipožiarne nátery sú založené na systéme napenenia, ktoré vytvorí ochrannú vrstvu, čím je zabezpečené oddelenie konštrukcie od žiarenia. Podľa množstva naneseného protipožiarneho materiálu je stanovená lehota ochrany konštrukcie, aby sa k nej nedostali plamene. Laicky povedané, v prípade požiaru bude hala alebo strecha stavby odolávať proti zdeformovaniu, pádu či zhorenie až o 45 minút dlhšie ako keby nebol protipožiarny náter aplikovaný.
V dnešnej dobe sa kladie čoraz väčší dôraz na bezpečnosť a ochranu ľudských životov i majetku, preto majú protipožiarne nátery stále väčšie uplatnenie ako v pracovnom tak súkromnom prostredí.
Protipožiarne nátery musia byť aplikované len odbornými firmami, ktoré majú oprávnenie k aplikácii tohto systému protipožiarnej ochrany stavieb.
Pri aplikácii protipožiarnych náterov je potrebné zachovávať technologický postup a predpísané materiály pre prípravu podkladov, aby účinnosť náteru zodpovedala požiadavkám protipožiarnej ochrany stavieb.
V prípade požiaru je už príliš neskoro chcieť vykonávať opatrenia, ktoré môžu zabrániť stratám ľudských životov a škodách na majetku. Protipožiarne nátery sú z toho dôvodu dôležitou investíciou pre každého investora, ktorý vytvára trvalé hodnoty aj pre ďalšie generácie.
Požiarne nátery sa používajú v obytných budovách, priemyselných halách, nákupných centrách pre ochranu oceľových, drevených a betónových konštrukcií, ktorým pri požiari hrozí zrútenie celej stavby alebo aspoň časť stavby. Požiarne nátery sú materiály, ktoré pri požiari utvorí okolo konštrukcie ochranný obal, ktorý je schopný odolať teplu po predpísaných časovej jednotke napr. 30 min.
Inými slovami ak sa v projekte stretnete s označením napr. REI 30 min., Znamená to, že konštrukcia musí odolať požiaru po dobu 30 min. Riešením je použitie požiarnych náterov.
Prvky nosnej konštrukcie ako bolo uvedené vyššie musia počas požiaru spĺňať určité kritéria(odolnosť, izolačná schopnosť, celistvosť atď.). Prvky, ktoré nespĺňajú tieto kritéria, musia byť chránené požiarne ochrannými materiálmi.
V dnešnej dobe existujú rôzne technológie protipožiarnej ochrany a samozrejme aj veľké množstvo rôznych druhov požiarnych ochranných materiálov. Každý takýto materiál má svoje výhody, ale aj nevýhody. Konečné rozhodnutie o použití vhodného spôsobu a druhu ochrany má projektant. Protipožiarna ochrana konštrukcie musí byť navrhnutá tak, aby vyhovovala určitým technologickým, ekonomickým a hlavne protipožiarnym kritériám.
Výber vhodného požiarne ochranného materiálu je ovplyvnený:
Vo všeobecnosti môžeme povedať, že požiadavky, ktoré sú kladené na požiarne ochranné materiály môžu byť z rôznych oblastí. Väčšinou sú z oblasti tepelno – izolačnej, ekonomickej a technologickej.
Táto schopnosť je závislá od objemovej hmotnosti, mernej tepelnej kapacite, tepelnej vodivosti a vlhkosti. Najväčší vplyv na správanie sa počas požiaru má tepelná vodivosť a vlhkosť.
Hodnoty tepelnej vodivosti sa počas požiaru menia, nie sú konštantné hodnoty. Experimenty ukázali, že u kryštalických materiáloch(oceľ) tepelná vodivosť s rastúcou teplotou klesá, naopak u amorfných materiáloch narastá. Čím je hodnota tepelnej vodivosti vyššia, tým má materiál horšie tepelno – izolačné schopnosti(vedie lepšie teplo).
Vlhkosť požiarne ochranného materiálu má vplyv na ohrievanie prvku počas požiaru. Čím je vlhkosť väčšia v ochrannom materiály, tým sa ohrieva pomalšie. Ochranné materiály obsahujú vodu. Táto voda môže byť viazaná:
Voľne a fyzicky viazaná voda sa uvoľňuje pri teplotách okolo 100 o C, chemicky viazaná voda sa uvoľňuje z materiálu pri teplotách okolo 200 – 400 o C.
Voľne, alebo fyzicky viazaná voda pri prudkom ohriatí sa mení na vodnú paru. Vodná para pôsobí kapilárnym tlakom v póroch materiálu, ktorá môže spôsobiť aj porušenie ochranného materiálu vplyvom kapilárnych tlakov.
Požiarne ochranné materiály by nemali podporovať horenie, musia byť nehorľavé materiály, alebo materiály, ktoré sú zaradené do vyšších tried horľavosti.
Počas požiaru je veľmi dôležité, aby sa vrstva ochranného materiálu neporušila, neodpadávala z povrchu a nevznikali trhliny. Ak vzniknú trhliny v ochrannej vrstvy, tak už nespĺňa na 100 % svoju izolačnú funkciu. Objemové zmeny a následný vznik trhlín závisí od technológie výroby a zložení ochranného materiálu. Počas požiaru môže dôjsť v ochrannom materiály rôznym objemovým zmenám( rozpínanie a zmrašťovanie). Tieto objemové zmeny sú následkom vzniku vodných pár, ktoré namáhajú steny pór ochranného materiálu.
Objemová hmotnosť ochranných materiálov by mala byť čo najmenšia. Istou výnimkou je tradičný spôsob ochrany ako obetónovanie.
Tento účinok sa výhodou uplatňuje pri oceľových konštrukciách, kde treba chrániť materiál proti korózii aj proti požiaru. Niektoré ochranné materiálu majú také zloženie, ktoré vytvárajú aj protikoróznu vrstvu.
Je dôležitou vlastnosťou ochranných materiálov(nástrek, náter), ktorá musí byť zachovaná pri normálnej teplote aj pri zvýšených teplotách(pri požiari). Ochranný materiál musí držať na chránenom prvku.
Životnosť požiarnych ochranných materiálov závisí od spôsobu ochrany. Samozrejme životnosť ochrany by mala byť totožná so životnosťou stavby. Dôležitým faktorom pri životnosti je možnosť obnovy a po požiari možnosť opravy ochranných materiálov. V niektorých prípadoch to môže byť celkom značný problém.
Realizácia ochranných materiálov sa uskutočňuje väčšinou na stavbe. Ochranné prvky, ktoré sú zhotovované mokrou technológiou predlžujú čas výstavby(potrebná technologická prestávka). Z takéhoto hľadiska na ochranu konštrukcií je vhodné používať doskové izolačné materiály. Samozrejme sa nedá presne povedať, ktorá technológia ochrany je najlepšia z hľadiska realizácie. Každá technológia má svoje výhody aj nevýhody. Použitie optimálneho spôsobu ochrany závisí od rôznych faktorov.
V niektorých prípadoch(architektonické hľadisko) musí byť zachovaný pôvodný prierez, viditeľná konštrukcia(priznaná). Ak chceme vyhovieť takýmto požiadavkám musíme používať na ochranu nástreky, alebo nátery.
Hospodárnosť jednotlivých technológií môžeme hodnotiť z hľadiska samotnej ceny ochranného materiálu a prácnosti technológie. Boli uskutočnené rôzne výpočty, z ktorých vyplýva, že nástreky a doskové materiály sú nákladnejšie, ale sú menej prácne. Tradičný spôsob ochrany – obetónovanie je lacnejší, ale prácnejší spôsob ochrany .Hodnotenie hospodárnosti ochranných materiálov je komplexná a zložitá úloha. Nedá sa jednoznačne povedať, ktorá technológia ochrany je z hľadiska hospodárnosti najvýhodnejšia. Do úvahy treba zobrať aj zvýšenie mechanického zaťaženia(obetónovanie), ktoré vznikne od samotnej požiarnej ochrany. Veľmi dôležitým faktorom pri návrhu požiarnej ochrany je aj spôsob údržby, opravy.
Povrchy ochranných materiálov spĺňajú predovšetkým estetickú funkciu. Pri použití niektorých technológií ochrany sa tento faktor dodržuje veľmi ťažko. Druhá funkcia povrchovej úpravy je samotná požiarna ochrana. V niektorých prípadoch schopnosť požiarnej ochrany sa zmenšuje.(usadenie prachu na povrchu ochranného materiálu).
Dôležité je, aby požiarne ochranné materiály pri normálnej teplote, alebo počas požiaru neuvoľňovali do okolitého prostredia pachy, toxické alebo inak zdraviu škodlivé látky. Pri výrobe, alebo pri návrhu zloženia ochranných materiálov musia výrobcovia dodržať ustanovenia, ktoré sú v súlade so zákonmi ministerstva zdravotného prostredia.
Pre oceľové aj drevené nosné konštrukcie – výhradne ako nátery intumescentné, vypeňujúce. Vypeňujú väčšinou pri teplotách okolo 180 – 200 ° C a vytvárajú na povrchu náteru hustú tepelne izolačnú, obvykle uhlíkovú penovú vrstvu. Vyrábajú sa v dvoch základných variantoch a to ako nátery na báze rozpúšťadiel a ako systémy vodou riediteľné.
Vodou riediteľné náterové hmoty sú výhodnejšie z ekologického i hygienického hľadiska a v súčasnej dobe už na trhu prevažujú. Rozpúšťadlové systémy však majú svoje špecifické použitie a sú výhodnejšie predovšetkým v zimnom období, kde nemožno vždy zabezpečiť optimálne podmienky pre aplikáciu.
Podmienkou pre správnu funkciu náteru je priamy styk náteru s plameňom. Za týchto podmienok (a jedine za týchto podmienok) bola vo všetkých prípadoch odskúšaná jeho funkcia a jedine za týchto podmienok možno na jeho aplikáciu vztiahnuť platné protokoly, vykonané podľa STN EN 1363-1 a jednotlivých skúšobný. noriem. Vzhľadom k tomu sú tieto nátery vhodné ako ochrana prístupných oceľových, prípadne drevených nosných konštrukcií, napríklad v továrenských halách, supermarketoch alebo vestibuloch hotelov, resp. povalových prestavbách atď, teda všade tam, kde môžu pri požiari splniť svoj účel, bez toho, aby boli zakryté pred plameňom podhľadom či obkladom.
Hrúbka krycích náterov je u intumescentných systémov obmedzená a obvykle sa pohybuje medzi 20 až 40 mikrometrov. Pri dodatočnom natieraní (napr. pri obnovách zašlého náteru) rýchlo klesá speňujúci efekt, pretože príliš silná krycia vrstva vrchného emailu čiastočne potlačí alebo úplne obmedzí výšku, štruktúru alebo celkovú tepelno- izolačnú schopnosť penovej vrstvy.
Funkcia protipožiarnych náterov na konštrukciách, skrytých pod podhľadom či inak zakrytých nebola odskúšaná ani akokoľvek inak preukázaná a z hľadiska chemickej celého systému je veľmi sporná. Požiarna odolnosť podhľadu a náteru pod ním nie je možné sčítať, pokiaľ nie je skúškou preukázaná celková funkcia tejto kombinácie.
Protipožiarne nátery musí mať pre vypenenie priestor aspoň 20 – 30 mm. Preto nebudú fungovať v miestach, kde sú v priamom styku so stropom alebo akúkoľvek inú prekážkou.
Protipožiarnymi nátermi nemožno bez ďalšieho posúdenia (výpočtu, expertízy) chrániť hliníkovej konštrukcie ani konštrukcia z iných materiálov ako zo stavebnej ocele triedy 11.372 alebo v prípade ochranných náterov na drevo – na drevené prvky z lepeného alebo aglomerovaného dreva. (Pozor – pomocou náterov nemožno chrániť nerezové konštrukcie, pokiaľ neboli samostatne s náterom skúšané).
S ohľadom na svoje zloženie je väčšina intumescentných náterov citlivá na vlhkosť a najmä kondenzáty, striekajúcej a tečúcu vodu. Vo väčšine prípadov vadia funkciu aj trvalá rel. vlhkosť vzduchu nad 80%.
Protipožiarne nátery majú vysoký obsah plnív a vo väčšine prípadov nemajú žiadne antikorózne účinky a neodolávajú agresívnemu prostrediu. Agresívne prostredie značne ovplyvňuje aj celkovú protipožiarnu funkciu z hľadiska dlhodobej životnosti.
Pre aplikáciu je treba vždy vopred uviesť do projektu požadovanú návrhovú teplotu, pre ktorú je náter určený. Táto návrhová teplota je závislá na statickom zaťažení natierané konštrukcie a pohybuje sa v intervale od 350 do 7000C. Na tejto teplote je závislá celková natieraná hrúbka náteru.
POZOR – Európske normy rozlišujú u oceľových konštrukcií pre nátery typy natieraných profilov. Iná dimenzácia platí pre otvorené profily a iná pre profily uzavreté hranaté a profily uzatvorené valcové (trubky)! Porovnajte dimenzačné tabuľky v katalógových listoch.
4.12 Požadovaná požiarna odolnosť konštrukcií musí byť pri bežnej prevádzke zaistená po celú predpokladanú životnosť stavebného či technologického objektu.
Vypeňujúce nátery, rôzne nástreky, fólie a iné ochrany konštrukcií, ktorých funkcia je podmienená chemickou reakciou pri požiari a ktoré nemajú preukázateľne overenú a zaručenú dostatočnú životnosť a musia sa obnovovať, možno použiť len:
a) na tých častiach konštrukcií, ktoré aj po zabudovaní sú prístupné k obnovovaniu ochrán, ako aj ku kontrole stavu týchto ochrán
b) v prípadoch, kde požadovaná požiarna odolnosť konštrukcií je:
1) najviac 30 minút, ak ide o:
- Objekty s požiarnou výškou h ≤ 9 m, najviac však o objekty o štyroch nadzemných podlažiach, vrátane stavieb, alebo
- Konštrukcia neumožňujúci stabilitu objektu alebo jeho časti, ktoré sa nachádzajú v nadstavbách posledných dvoch nadzemných podlaží v objektoch s pôvodnou požiarnou výškou h ≤ 22,5 m (napr. krovy),
2) najviac 45 minút u jednopodlažných výrobných či skladových objektov s požiarnou výškou h = 0,
c) ak preukázaná a garantovaná doba životnosti ochrany konštrukcie v daných podmienkach je do prvej obnovy najmenej 10 rokov.
Týchto ochrán nemožno použiť pri konštrukciách v podzemných podlažiach au konštrukcií požiarnych úsekov navrhovaných podľa STN 73 0831, STN 73 0833 – OB4 a STN 73 0835 – LZ2.
Životnosť požiarnych ochrán konštrukcií sa preukazuje skúškami podľa ETAG.
Vlastnosti výrobkov pre ochranu stavebných prvkov a konštrukcií pred požiarom sa nesmie významne meniť po dobu ich životnosti. Preto vlastnosti, na ktorých závisí vhodnosť a najmä požiarna odolnosť nesmú byť výrazne ovplyvnené fyzikálno- chemickými účinkami okolitého prostredia ako sú korózie alebo degradácie, najmä ak sú vyvolané prírodnými podmienkami (napr. vlhkosťou, chemickými činidlami).
Výrobky na ochranu stavebných prvkov a konštrukcií pred požiarom sa môžu použiť iba v prostrediach do ktorých sú určené. U reaktívnych náterov sa rozlišujú nasledujúce typy:
- Typ X: Reaktívne náterový systém určený pre všetky použitia (vnútorné, s čiastočnou expozíciou a s celkovou expozíciou);
- Typ Y: Reaktívne náterový systém určený pre použitie vnútornej as čiastočnú expozíciou. Čiastočná expozícia zahŕňa teploty pod nulou a obmedzené vystavenie UV (ktoré však nie je hodnotené), ale nezahŕňa žiadne vystavenie daždi;
- Typ Z1: Reaktívne náterový systém určený pre vnútorné použitie (vylučujúce teploty pod nulou) s vysokou vlhkosťou;
- Typ Z2: Reaktívne náterový systém určený pre vnútorné použitie (vylučujúce teploty pod nulou) s vlhkosťou tried iných ako Z1.
Ochrana oceľovej konštrukcie protipožiarnym systémom
A základný náter
B protipožiarny náter
C uzatvárací náter
(umiestniť niekde pri fotky)
Protipožiarny náter na drevenú konštrukciu.
Náter môže byť biely alebo transparentný.